Chorvátsko je mladá krajina, nezávislá od roku 1991. Jeho skutočná história siaha až do predrímskych čias, do 12. storočia pred n.l., kedy sa tu začali usídľovať ilýrske kmene: Istrovia, Liburnovia a Dalmáti. Nevytvorili si žiaden spoločný štát, no v 6. storočí pred n. l. sa začali presúvať k moru a na polostrovy, kde zakladajú prvé mestá a vytvárajú tak podmienky na rozvoj obchodu – už v 5. storočí pred n. l. sa tu objavujú grécki obchodníci a budujú nové kolónie. Súžitie Grékov a Ilýrov vyvrcholilo spormi o moc v 3. storočí pred n. l. a za týchto podmienok sa pomerne ľahko moci ujal Rím.
Rímske panstvo sa pre Dalmáciu stalo obdobím nebývalého rozkvetu, ktorý ukončilo až rozdelenie Rímskej ríše. Nasledujúce storočia poznačili vpády nových kmeňov a neustále boje, až kým sem v 7. storočí nezavítal kmeň Chorvátov, ktorý tu o dve storočia neskôr založil prvý chorvátsky štát.
Pre svoju strategickú polohu bol vždy v centre pozornosti susedných, mocnejších štátov. Od 13. storočia sa Dalmácia a celá oblasť Jadranu dostala do rúk Benátčanov, no svojimi nárokmi sa netajilo ani Uhorsko ani Osmanská ríša.
Po objavení Ameriky a nových námorných ciest poklesol význam stredomorského obchodu, a tým aj Benátok, čo malo za následok, že ich krajina pripadla habsburskej monarchii, ktorá tu panovala až do konca 1 svetovej vojny, pričom Uhorsko spravovalo Chorvátsko a Rakúsko Dalmáciu.
Po zániku Rakúsko – Uhorska vznikol narýchlo nový štát SHS – kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktorý sa však počas druhej svetovej vojny rozpadol. Po vojne sa Dalmácia stala súčasťou Chorvátska, jednej zo zväzových republík Juhoslávie.
V osemdesiatych rokoch sa otázka samostatnosti Chorvátska stávala čoraz aktuálnejšou a vyvrcholila v roku 1991 vyhlásením nezávislosti zo strany Chorvátov a následne aj zo strany Srbov, čo viedlo k občianskej vojne, ktorú ukončila až Daytonská zmluva z roku 1995.